Aká je politika Smeru

Autor: Tomáš Benedik | 11.4.2011 o 16:02 | (upravené 11.4.2011 o 20:54) Karma článku: 14,77 | Prečítané:  1758x

Po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v máji roku 2010 sa veľa občanov potešilo, keď vyhrali stredopravé strany. Vznikla nová vláda, ktorá doteraz vládnuce strany SMER a SNS poslala do opozície. V súčasnosti je situácia taká, že národ „sa búri“ a spolu s R.Ficom volá po odstúpení vlády.

 

Čo sa našim Smerovoličom nepáči je rast cien potravín, vysoká nezamestnanosť, plánované zmeny v zákonníku práce, odvodová reforma a pod. Treba si uvedomiť dôležitú vec. Ministerstvo financií totiž odmietlo zverejniť záverečný účet za rok 2009 pred voľbami. Z toho vyplýva, že ani jedna z vtedy opozičných strán nevedela, ako bude vyzerať napríklad štátny dlh, úroveň HDP a iné dôležité ukazovatele slovenskej ekonomiky. Tieto strany nedokázali interpretovať stav štátnej kasy, a preto nevedeli predpovedať svoju vlastnú politiku, ak by mali vládnuť ony. Róbert Fico sa teraz bije do hrude, vystupuje proti privatizácii teplárni a dokazuje ako premiérka Radičová pred voľbami klamala. V parlamente počas svojho prejavu prehral z PC premiérku, ako v nejakej diskusnej relácii hovorí: „My nebudeme privatizovať.“ Naozaj, toto súčasná premiérka povedala. Odkiaľ však mala pred voľbami tušiť, že štátna kasa bude čistá ako Božie slovo, navyše s takmer 8% deficitom HDP? Veď túto správu o záverečnom účte pán vtedajší minister financií Počiatek nezverejnil! Teda argument, že premiérka oklamala svojich voličov, neobstojí. Od Nového roku takisto platíme vyššiu daň a vyššie spotrebné dane. Chápem rozčúlenie niektorých občanov, ale opäť: Nikto zo strán okrem Smeru vtedy nevedel, aký bude štátny dlh, preto ani nepredpokladali zvyšovanie týchto daní. To, že ich zvýšili, svedčí len a len o tom, že tieto strany chcú vládnuť zodpovedne. Je dôležité znížiť deficit, pretože pre krajinu ako Slovensko môže vysoký verejný dlh znamenať pohromu. Typickým príkladom takéhoto vývoja je Lotyšsko, ktorého ekonomika počas krízy takmer skolabovala a musel jej požičiavať Medzinárodný menový fond. Pritom Lotyšsko vôbec nebolo výrazne zadlžené, ako dnes Japonsko, Grécko alebo Taliansko, dokonca malo dlh menší ako Slovensko. Preto je teda dôležité, aby sa ročný deficit čo najrýchlejšie dostal pod úroveň 3%, ako to požaduje aj Európska únia. Samotný rast cien potravín, ktorý sa prejavil hlavne vo februári 2011 však takmer vôbec nesúvisí s domácou politikou. Faktom je, že drvivú väčšinu potravín dovážame. Keďže tieto potraviny dovážame zo zahraničia, na ich cenu vplyv nemáme. Má ich výrobca a keďže je známe, že minulý rok poľnohospodárom v celom svete nedožičil, dalo sa čakať, že ceny pôjdu hore. Navyše, cena ropy takisto prudko vzrástla a rastie naďalej kvôli nepokojom na blízkom východe a v severnej Afrike. Takže tvrdenie, že táto vláda môže za rast cien potravín a pohonných látok, je lož.

Strane Smer však takýto vývoj na svetovom trhu veľmi vyhovuje, pretože to bez mihnutia oka dokáže zvaliť na vládu a získať na ďalších preferenciách. Len kriticky uvažujúci človek však vidí rozdiel a podľa preferencií, ktoré má strana Smer usudzujem, že takýchto ľudí na Slovensku veľa nie je. S privatizáciou štátnych firiem je to rovnako. Prečo by štát predával štátne firmy, ak by boli ziskové a ak by krajina nebola zadlžená? V takomto prípade by to politikom okrem straty preferencií a rozhorčených občanov neprinieslo nič! Avšak ako to na Slovensku býva, realita je niekde inde. Štátne firmy vykazujú obrovské straty a štátna kasa je rovnako zle na tom. Preto je privatizácia takýchto zadlžených spoločností úplne opodstatnená. A navyše, aj keď teplárne budú patriť súkromnému vlastníkovi, stále tu je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý dokáže regulovať ceny aj od privatizovaných spoločností. To však neznamená, že ceny za každú cenu musia ostať na rovnakej úrovni, pretože ceny tepla závisia od cien surovín, ktoré dovážame.

Aká je a bola politika Smeru? Ako typická populistická strana nerobila žiadne rázne kroky, žiadne reformy. Jedine, čo dokázala, bolo zavedenie vianočného príspevku pre dôchodcov, obrovské množstvo predražených tendrov, otvorenie druhého dôchodkového piliera a dvíhanie vášní voči národnostným menšinám a našim južným susedom. To, čo nám po nich ostalo, je obrovský dlh, plytvanie na každom mieste a nespokojní občania, ktorí si neuvedomujú, že opatrenia, ktoré táto vláda robí, sú len reakciou na šafárenie vlády predošlej. Práve kvôli takejto politike je Fico tak populárny. Žiadne reformy, pri ktorých môžem prísť o voliča, namiesto toho rozdávanie dôchodcom, sociálnym skupinám a kamarátom. Všetci sú spokojní. Ale nemyslia na to, že každý dlh sa jedného dňa musí splatiť. To netrápi ani Fica ani dôchodcov. Fico už v politike nebude a dôchodcovia už na tomto svete nie. Navyše, kult osobnosti je na Slovensku veľmi silný. Slováci chcú silného politika, ktorý im nasľubuje hory-doly, ktorý sa aspoň proforma postaví za svoj ľud a ktorý bude udierať do stola a poriadne gestikulovať. Preto mal taký úspech Mečiar, Slota a Fico. Slováci ešte nevyrástli z bezbrehých sľubov, ktoré sa nikdy nenaplnili ani nenaplnia. A ak si niekto z politikov dokáže priznať chybu, vtedy platí, že je to amatér a z politiky by mal odísť. Politici sú rovnakí ľudia ako my, preto majú právo byť omylní.

Hlavnou prioritou každej vlády nech je vytváranie dobrých podmienok pre nové pracovné miesta. Preto vláda pracuje na novom zákonníku práce. Aby sa zlepšili podmienky pre zamestnávateľov. Ak tí budú zamestnávať viac ľudí, klesne nezamestnanosť, klesnú výdavky na podporu v nezamestnanosti, narastie spotreba obyvateľov, čím vzrastú zisky firiem a vzrastie aj výber daní a odvodov. Zamestnanosť je cestou k lepšiemu životnému štandardu. Preto treba nechať tejto vláde 4 roky a potom sa uvidí, či na tom budeme lepšie alebo horšie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?