reklama

Bosna a Hercegovina - rozdelená krajina

Bosna a Hercegovina sa stáva prvou krajinou našej cesty okolo sveta. Aj keď je zo Slovenska vzdialená len 45 minút lietadlom, ešte pred niekoľkými rokmi sem od nás zavítal len málokto.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Odvtedy však patrí k najrýchlejšie rastúcim turistickým regiónom Európy. Neslávne známou sa Bosna a Hercegovina stala najmä kvôli občianskej vojne, ktorá začiatkom deväťdesiatych rokov vyhnala a zabila nespočetné množstvo ľudí a znamenala krvavý rozpad Juhoslávie a dodnes pretrvávajúce ekonomické a sociálne problémy.

Tuzla – Oáza pacifizmu a porozumenia?

Malé letisko na južnej strane mesta sa stáva začiatkom našej cesty. Nevedie sem žiadna hromadná doprava, najbližšia dedina Gorna Dubrava však leží asi 30 minút pešej chôdze od letiska a do mesta tak autobusom zaplatíte 2 bosanské marky (asi jedno Euro).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pamiatkami mesto neohuruje, centrum je postavené v typicky osmanskom štýle s kľukatými úzkymi uličkami ústiacimi do rozľahlejších námestí. Na väčšine týchto námestí nájdete kaviarne a bary, ale aj takzvané česmy – nádržky pitnej vody.

Najzaujímavejším lákadlom je komplex soľných jazier Pannonica, ktoré vraj pochádzajú ešte z čias, keď bola Panónska panva pod morom. Jedná sa o jediné soľné jazerá na území Európy.

Tuzla je považovaná za otvorené mesto, kde ľudia neriešia pôvod a vierovyznanie ostatných. Tento prístup pramení už z Titovych čias, kedy bolo v Tuzle najviac zmiešaných manželstiev v rámci Bosny a Hercegoviny a dokonca aj počas vojny sa stala Tuzla útočiskom mnohých utečencov, okrem iného aj tých zo Srebrenice. Možno aj preto sa mestu zavďačili Srbi tým, že ku koncu vojny mesto niekoľko dní ostreľovali a pri jednej z explózii šrapnelu zabili 71 prevažne mladých ľudí všetkých národností a vierovyznaní. Dodnes mesto dopláca na svoju non-nacionalistickú náturu: Spomedzi kantónov sa tu podľa slov miestnych investuje najmenej, pretože každé z troch etník podporí kantóny s najväčším počtom toho-ktorého etnika.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Tuzle sme sa však stretli aj s veľmi konzervatívnymi ľuďmi, ktorí pravidelne chodia do džamije (mešity), pravidelne sa modlia a nejedia počas ramazánu (ramadánu). Počuli sme aj o komunitách tuzlanského kantónu, kde si ako inoverci nemôžete kúpiť nehnuteľnosť. Kde ženy svojho manžela vidia prvýkrát až na svadbe a iného muža sa nesmú ani len dotknúť. Pýtali sa nás napríklad na to, či pre nás nie je problém, že ja som katolík a moja priateľka ortodoxná kresťanka.

Soľné námestie, Tuzla
Soľné námestie, Tuzla (zdroj: Tomáš Benedik)

Sarajevo – Historicky najzaujímavejšie mesto celého Balkánu

Sarajevo patrí medzi tie mestá, ktoré si človek ihneď zamiluje. A to hovorí osoba, ktorá veľké mestá z princípu nemusí. Mesto má hornatý a podlhovastý charakter, je priam stvorené na fotografovanie panorám. Takmer všade sa dostanete pešo, odľahlejšie časti dosiahnete jednou z najstarších električkových tratí Európy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mesto je rozdelené do troch častí:

Osmanská je typická úzkymi uličkami, mešitami a typickými osmanskými dvojposchodovými domami. Je to najhornatejšia časť mesta, ktorá bola počas nadvlády Rakúsko-Uhorska ďalej rozšírená smerom na západ. Táto časť mesta sa svojimi kostolmi a typickou architektúrou podstatne viac podobá mestám západnej Európy. Najväčšie rozšírenie mesta však prebehlo za Titovho vládnutia a v súčasnosti sa mesto tiahne niekoľko desiatok kilometrov v smere východ-západ.

Slávne námestie Baščišarija, Sarajevo
Slávne námestie Baščišarija, Sarajevo (zdroj: Tomáš Benedik)

Sarajevo bolo počas občianskej vojny v Juhoslávii obliehané vojskami Juhoslávie neuveriteľných 1425 dní. Ide o najdlhšie obliehanie hlavného mesta v novodobej histórii. Na každom kroku je ešte stále vidieť množstvo stôp po streľbe a šrapneloch, po meste, najmä prichádzajúc z Titovej časti, sú rozosiate pomníky ľudí zastrelených snajpermi ukrývajúcimi sa v okolitých výškových budovách, resp. kopcoch. Je neuveriteľné, že vojna, ba dokonca cielené vraždenie civilistov sa konalo tak blízko od nás a zároveň tak nedávno. Počas obliehania zomrelo takmer 13000 ľudí, z toho takmer polovica boli civilisti. Ak vás zaujíma toto obdobie a ako ľudia dokázali prežiť, odporúčam navštíviť Historijski muzej Bosne i Hercegovine.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Jeden z mnohých cintorínov obetí obliehania Sarajeva.
Jeden z mnohých cintorínov obetí obliehania Sarajeva. (zdroj: Tomáš Benedik)
časť tzv. Sniper alley, kde srbskí ostreľovači zabili mnoho civilistov
časť tzv. Sniper alley, kde srbskí ostreľovači zabili mnoho civilistov (zdroj: Tomáš Benedik)
Rakúsko-Uhorská časť mesta, Sarajevo
Rakúsko-Uhorská časť mesta, Sarajevo (zdroj: Tomáš Benedik)

Mostar – najväčšia horúčava a najväčšie sklamanie

Do Mostara sme šli vlakom. Okrem toho, že je trať plná zaujímavých technických častí a výhľadov, ide zároveň o jednu z najväčších káuz krajiny: Štát totiž nakúpil 9 súprav rýchlovlakov zo Španielska bez toho, aby si ktokoľvek uvedomil, že na bosnianskych tratiach bude sotva možné prekročiť rýchlosť 60 km/h. A že vraj naši politici sú neschopní.

Cestou vlakom do Mostara
Cestou vlakom do Mostara (zdroj: Tomáš Benedik)

Keď dorazíte do Mostara, všimnete si výraznú zmenu podnebia: Mostar (a teda celý región Hercegoviny) je podstatne teplejší a suchší ako región Bosny. Vzhľadom na to, že centrum mesta tvorí takmer výhradne samotný most, je hustota turistov podstatne väčšia ako v iných mestách Bosny a Hercegoviny.

Miruna pri Starom moste, Mostar
Miruna pri Starom moste, Mostar (zdroj: Tomáš Benedik)

Mostar patrí aj k jedným z najrozdelenejších miest BiH. Najprv Bosniaci a Chorváti spolupracovali, aby z mesta a jeho okolia vytlačili Juhoslovanskú armádu. Potom však Chorváti žiadali pripojenie Bosny a Hercegoviny k Chorvátsku, čo samozrejme narazilo na odpor bosnianskych moslimov. Celý tento konflikt vyústil do Chorvátsko-Bosnianskej vojny. Za celé toto obdobie bolo v meste zničených mnoho kostolov, mešít, všetky mosty vrátane legendárneho Starého mosta a asi tretina všetkých domov bola zničená alebo poškodená. Dodnes je mesto rozdelené, mesto bolo v moslimskej časti zrekonštruované v osmanskom štýle, chorvátska časť je naproti tomu modernejšia. Dodnes existujú dve autobusové stanice, jedna hlavná spájajúca mesto zo zvyškom Bosny a Hercegoviny a jedna chorvátska spájajúca mesto s chorvátskou časťou Bosny a Hercegoviny a s Chorvátskom samotným.

Jeden deň sme sa vybrali k vodopádom Kravice, ktoré sú považované za plitvické jazerá Bosny a Hercegoviny. Dostať sa tam z Mostaru nie je ľahké, väčšinou si ľudia prenajmú taxík na celý deň alebo zaplatia agentúru. My sme vzali autobus do najbližšieho mesta Ljubuški a odtiaľ sme si vzali taxík spolu s dvoma španielmi, ktorých sme stretli v meste.

Vodopády Kravice boli skôr sklamaním, atrakcia bola typicky balkánska: odpadky, ľudské výkaly a reštaurácie takmer rovno pod samotnými vodopádmi. Zároveň však bolo možné kúpať sa vo vode a liezť kade-tade po skalách. To by vám na plitvických jazerách nedovolili.

Vodopády Kravice
Vodopády Kravice (zdroj: Tomáš Benedik)

Po návšteve Mostara sme mali pôvodne namierené na juh do hôr. Aj napriek tomu, že autobus smer Gacko mal odchádzať o ôsmej ráno (informácia bola vylepená na dverách autobusovej stanice), zájazd sa nekonal. Preto sme sa rozhodli ísť do Trebinje, nášho prvého mesta Republiky Srbskej.

Rebublika Srpska

Republika Srpska nie je iný názov Srbska (oficiálne Republika Srbija). Ide o Srbskú časť Federácie Bosny a Hercegoviny, táto časť má ale podstatne viac spoločného s otčinou (Srbskom) ako s umelým štátom, ktorý tu nik nechce (BiH). Tak napríklad už samotné autobusové spojenie dvoch častí Federácie je chabé a ešte pred niekoľkými rokmi prakticky neexistovalo. Naopak do takého Belehradu sa dostanete ľahšie ako do Sarejeva. Pri prechode “hranicou” týchto dvoch entít vás privíta obrovská srbská vlajka (vlajky Republiky Srpskej a Republiky Srbije sú identické) a nápis Vítajte v Republike Srpskej v azbuke. Dokonca aj sortiment je iný, väčšina potravín totiž pochádza zo Srbska alebo Čiernej Hory.

Trebinje
Trebinje (zdroj: Tomáš Benedik)

Mesto samotné je citeľne pokojnejšie, väčšina turistov prichádza zo Srbska a je na návšteve jedného z dvoch ortodoxných kostolov mesta postavených na jednom z dvoch kopcov mesta. Trebinje sa takisto môže pýšiť mostom Perovića, architektúrou podobným tomu v Mostare. Mal som pocit, že bežní ľudia na ulici boli prívetivejší ako v zvyšnej časti BiH. Zrejme preto, lebo zahraniční turisti sú v tejto časti zatiaľ vzácnym javom.

Most Perovića, Trebinje, Bosna a Hercegovina
Most Perovića, Trebinje, Bosna a Hercegovina (zdroj: Tomáš Benedik)

Opúšťame Bosnu a Hercegovinu. Staviame sa na cestu smer pobrežie Čiernej Hory a začíname stopovať…

Čo sa nám páčilo:

Najlepší burek, aký sme jedli je vedľa železničnej stanice Sarajevo

Západ slnka nad Sarajevom od “Žute Tabije”

Čo sa nám nepáčilo:

Relatívne predražená autobusová doprava (vlakmi sa ďaleko nedostanete)

Okrem Čiernej Hory bola Bosna a Hercegovina jedinou krajinou, kde bolo v autobusovej doprave potrebné platiť za batožinu.

Všadeprítomný odpad a prehnané používanie plastových tašiek, to je však problém väčšiny krajín, ktoré sme na Balkáne navštívili

Vedeli ste, že …

… v Bosne a Hercegovine môžete fajčiť úplne všade? Napríklad v nákupnom centre?

… Bosna a Hercegovina minie ročne asi 50% HDP na verejné výdaje? V čom sa odlišuje od ostatných krajín, je obrovský štátny aparát súvisiaci s komplikovaným politickým zriadením krajiny. Ide totiž o federáciu Republiky Srpskej a Federácie Bosny a Hercegoviny. Dokopy teda fungujú 3 parlamenty (jeden na celoštátnej a dva na úrovni entít) s dokopy 238 poslancami. Federácia Bosny a Hercegoviny je ďalej rozdelená na 10 kantónov, každý s vlastným premiérom a poslancami tzv. skupštiny a celá Krajina je ďalej rozdelená do 109 opštín a niekoľko tisíc obcí a miest. Aby toho nebolo málo, Bosna a Hercegovina má troch prezidentov, jedného z každého etnika, ktorí medzi sebou rotujú. Tento komplikovaný spôsob spravovania štátu je následkom vojny a aj jedným z mnohých dôvodom, prečo krajina stagnuje. Viac sa dozviete tu a na wikipédii:

https://www.brookings.edu/blog/future-development/2015/11/05/three-reasons-why-the-economy-of-bosnia-and-herzegovina-is-off-balance/

https://www.theguardian.com/news/datablog/2014/oct/08/bosnia-herzegovina-elections-the-worlds-most-complicated-system-of-government

Tomáš Benedik

Tomáš Benedik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  2x

S cestovaním som začal keď som mal 16 a vybral som sa spolu s otcom do Dánska a naspäť sám cez Interrail. Odvtedy ma to už nepustilo. Každú voľnú chvíľu a našetrené euro som vrazil do cestovania.Väčšinou to bolo na Ukrajinu, neskôr aj Moldavsko a Balkán, alebo tam, kde som našiel najlacnejšiu letenku. Po tom, ako som začal pracovať, som mal síce viac peňazí, ale dvojtýždňová dovolenka mi už nestačila. Po dvoch rokoch práce v zahraničí som dal výpoveď a spolu s priateľkou Mirunou sme si začali plniť cestovateľské sny: Cestu okolo sveta. Začali sme 2. Augusta 2017 a na ceste plánujeme byť asi 1,5 roka. O všetkom, čo sa nám počas cesty prihodí, budem písať tu. Zoznam autorových rubrík:  Cesta okolo svetaCesta júžnym BalkánomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu