reklama

Bulharsko – najväčšie prekvapenie Balkánu

Pôvodne sme vôbec nemali v pláne stráviť v Bulharsku takú dlhú dobu a chceli sme hneď v Sofii nasadnúť na vlak rovno do Istanbulu. Ja som si Bulharsko spájal hlavne s letným turizmom pri mori. Táto krajina však ponúka oveľa viac.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Sofia – ideálne mesto?

Do Sofie som prvýkrát zavítal pred troma rokmi a prichádzajúc z rumunskej Bukurešti, Sofia sa mi zapáčila. Na rozdiel od rumunskej metropoly má Sofia stále zachovalú historickú časť mesta s úzkymi uličkami a budovami viedenského štýlu. Sofia ďalej ponúka relatívne veľkú pešiu zónu v okolí promenády Vitoša a hory hneď za mestom, kam si človek môže kedykoľvek odskočiť za čerstvým vzduchom a športovými aktivitami po celý rok. Tentoraz sme bývali u známych na sídlisku, na rozdiel od iných východoeurópskych miest je tu medzi bytovkami podstatne viac priestoru so zeleňou a v časti, kde sme bývali aj kvalitná urbánna infraštruktúra.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V teplákoch a botaskách do hôr? Njama problema.

Ako sme zistili, Bulharsko nie sú len pláže a vylihovanie pri mori. Nachádzajú sa tu dve najvyššie pohoria Balkánskeho polostrova a na rozdiel od iných krajín Balkánu tu v Bulharsku všetky informácie nájdete na internete. Preto je Bulharsko ideálne pre ľudí, ktorí svoju aktívnu dovolenku chcú mať naplánovanú.

To, že je vysokohorská turistika novou záležitosťou, vidno na výbave ľudí, ktorí do nadmorskej výšky takmer 3000 m.n.m. prichádzajú v teplákoch, tričku a teniskách, často len s malou taštičkou na doklady. A to koncom septembra, kedy už popadával sneh a na vrcholoch niektorých hôr už bola súvislá pokrývka snehu. Ľudia s výstrojom boli zväčša cudzinci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

My sme v horách navštívili okrem známeho Rilského kláštora ďalšie dve časti: Rilské jazerá a najvyšší vrch celého Balkánu – Musalu (2925 m.n.m.). Ubytovali sme sa na jednej z horských chát, cena ubytovania začína pri 7 €. Kvalita sa však veľmi líši. Tak napríklad Chiža (chata) Sedemte Ezera nemá vodu ani kúrenie a latríny len vonku – prevádzkovaná je len dovtedy, kým nepadne prvý sneh. Keď sme tam boli my, už mrzlo, atmosféra tam však bola veľmi príjemná.

Rilský monastyr, Bulharsko
Rilský monastyr, Bulharsko (zdroj: Tomáš Benedik)
Dolina siedmych rilských jazier, Bulharsko
Dolina siedmych rilských jazier, Bulharsko (zdroj: Tomáš Benedik)
Pohľad z masívu Musaly, Bulharsko
Pohľad z masívu Musaly, Bulharsko (zdroj: Tomáš Benedik)

Okrem pohoria RIla sme takisto navštívili pohorie Vichren so známym lyžiarskym strediskom v Bansku. Vzhľadom na chladné počasie bolo turistov podstatne menej ako v pohorí Rila. Z vrcholu Vichren sa však naskytol krásny výhľad na ostatné vrcholky vyčnievajúce ponad hustú hmlu. Pre milovníkov železnice je Bansko s hlavnou traťou Sofia – Plovdiv spojené 160 kilometrov dlhou úzkorozchodnou železnicou, ktorá sa kľukatí dolinami a prekonáva výškové rozdiely mnohými slučkami a tunelovými systémami. Cesta trvá príjemných 5 hodín :) 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Vrch Vichren (2914 m.n.m.), Bulharsko
Vrch Vichren (2914 m.n.m.), Bulharsko (zdroj: Tomáš Benedik)

Plovdiv – najstaršie európske mesto

V Plovdive cez couchsurfing stretávame Antona – idealistu, ktorý si tu v centre prenajal časť dvojposchodovej budovy, aby tu raz založil centrum pre miestnych umelcov a hostel. Budova, v ktorej sám býva a my s ním plus ďalší cestovateľ z Japonska, nie je v ideálnom stave a je potrebná rozsiahla rekonštrukcia. Anton však peniaze nemá a je rád, že má budova 11 vlastníkov. Nemusí totiž platiť nájom naraz, ale len tomu vlastníkovi, ktorý ho urguje. Tak to robí z mesiaca na mesiac, hostel je však jeho sen. Sny si predsa treba plniť alebo nie?

Tri dni, ktoré trávime v Plovdive, husto prší. Dominanta centra mesta je rímsky štadión, ktorý sa nachádza pod hlavnou ulicou pešej zóny a bol odhalený počas výkopových prác. Spolu s amfiteátrom, ktorý je vo veľmi dobrom stave, patria tieto stavby k najzachovalejším rímskym pamiatkam v tomto regióne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veliko Trnovo

Veliko Trnovo sa nachádza v centrálnej časti krajiny na hlavnej ceste z Rumunska do Turecka a bolo postavené na rieke Yantra, ktorá sa meandrovito kľukatí okolo mesta. Nad mestom sa týči hrad Tsarevets, odkiaľ sa naskytá krásny výhľad na mesto. Samotné centrum je krásnym príkladom osmanskej architektúry.

Veliko Trnovo, Bulharsko
Veliko Trnovo, Bulharsko (zdroj: Tomáš Benedik)
Hrad Tsarevets, Veliko Trnovo, Bulharsko
Hrad Tsarevets, Veliko Trnovo, Bulharsko (zdroj: Tomáš Benedik)

My ďalej smerujeme do Bukurešti, pre Mirunu potrebujeme nový pas a takisto nejaké tie očkovania. O týždeň na to sa späť do Bulharska vraciam sám. Stopujem až do mesta Dryanovo, odkiaľ uprednostňujem vlak cez prekrásnu prírodu do Starej Zagory. Od kamionistu Vasilija sa dozvedám, že mnoho Bulharov hovorí aj po rusky, čo je pre mňa veľká výhoda. Bulharčina je totiž spomedzi slovanských jazykov najvzdialenejšia a najodlišnejšia. Okrem bežných zdvorilostí a jednoduchých konverzácií sa na viac v tejto krajine nezmôžem.

Couchsurfing v Starej Zagore

V Starej Zagore stretávam Petka, tridsiatnika, ktorý v centre prevádzkuje malý bar, kde organizuje rôzne podujatia a aktivity a medzitým hosťuje couchsurferov z celého sveta. Mám teda prvú šancu zistiť, čo miestnych najviac trápi a zaujíma.

Stará Zagora
Stará Zagora (zdroj: Tomáš Benedik)

Ako v každej východoeurópskej krajine, aj odtiaľ sa väčšina mladých chystá po škole rovno do zahraničia. Navyše mladí ľudia, ktorých tu stretávam, hovoria veľmi dobrou a plynulou angličtinou, takže problémy s jazykom určite mať nebudú. Vysoký počet ekonomických migrantov je jedným s dôvodov, prečo Bulharsko patrí k najrýchlejšie sa zmenšujúcim populáciám ak nie sveta, tak minimálne Európy. To je cítiť najmä na vidieku. Obrovské množstvá domov nejavia žiadne známky života. V dedine Dimovtsi pri Starej Zagore tak napríklad žije asi 10 ľudí trvalo. Druhá časť obývaných domov slúži ako letné sídlo ľudí, ktorí sa ešte za socializmu presťahovali do miest a zvyšok domov sú už len zrúcaniny niekedy prosperujúceho vidieka. Pozemok tu kúpite lacno, čo však s ním?

Dom, ktorý Petko kúpil v dedinke Dimovtsi
Dom, ktorý Petko kúpil v dedinke Dimovtsi (zdroj: Tomáš Benedik)

Petko takto pozemky kúpil dokonca dva a chce ich postupne za pomoci dobrovoľníkov zrekonštruovať a vybudovať centrum pre cestovateľov, ktorí tu za prácu budú môcť nejaký čas pobudnúť. S touto myšlienkou nie je jediný. Aj Belgičanka Annelies, ktorú som cez couchsurfing spoznal pred troma rokmi, neďaleko od bulharského mesta Vidin, kúpila pozemok s chátrajúcou budovou. Postupne spolu s priateľmi a pocestnými tento pozemok zveľaďuje, pestuje zeleninu, chová hydinu. Počul som mnoho ďalších príbehov západných Európanov prichádzajúcich za pokojnejším a tradičným životom práve sem. Poznáte takéto projekty na Slovensku? Prosím do komentárov.

Napriek tomu, že väčšina mladých odchádza alebo aspoň túži odísť za prácou do zahraničia, sú Bulhari veľmi hrdí na svoju krajinu a históriu. Územie Bulharska je obývané tisícročia a vystriedali sa tu mnohé veľké civilizácie od Trákov, Grékov a Rimanov až po Bulharov a Turkov. Práve v Bulharsku vznikla cyrilika, ktorú dodnes používa väčšina slovanských národov a ďalšie neslovanské, ktoré do toho boli dotlačené v časoch Sovietskeho zväzu. Bulharský jazyk je kapitola sama o sebe. Ako jediný slovanský jazyk neskloňuje a má oproti iným slovanským jazykom množstvo odlišností: pri opisovaní konkrétneho predmetu sa používa prípona -ta namiesto ukazovacieho zámena, ako to poznáme zo Slovenčiny (pr.: táto žena vs. ženata), slovesá nemajú neurčitok a pod. Bohatá história bulharského územia však často nemá s Bulharskom ako takým nič spoločné. Keď sa bavíme o Trákoch, mám dojem že Bulhari si ich privlastňujú, pritom sa táto civilizácia rozliehala aj v dnešnom Turecku, Grécku a Macedónsku, akoby boli práve oni ich jedinými následníkmi. Často takéto rozhovory inklinujú ku konšpiráciám: Prečo sa dnes toľko omieľajú starí Gréci a ich kultúra, keď tu máme omnoho staršie a významnejšie národy? Už Homér Trákov spomína vo svojich eposoch, to oni Grékov mnohému naučili a zaslúžia si, aby to každý vedel. Áno, ide aj o marketing, zároveň je však dôležité, že Bulhari sú Slovania a s Trákmi nemajú okrem obývaného územia nič spoločné.

História je často terčom konšpirácií. Dozvedám sa, že vojnu v Bosne začala Bosna. Presne tá Bosna, ktorá do vojny vstúpila úplne nepripravená, bez vojakov a bez zbraní. Všetky argumenty, ktoré dávajú vinu Srbom sú zmietnuté zo stola tým, že to bosnianska vláda na vlastných ľudí strieľala a bombardovala, aby to mohla zvaliť na Srbov. Za celým tým komplotom samozrejme nestál nik iný ako Amerika, ktorá vie o nekonečnom potenciáli slovanských krajín a drží ich takým spôsobom na uzde. Komunizmus bol experimentom ako na myšiach, lebo Lenin bol platený židovskou lobby.

Po troch dňoch indoktrinácie sa vyberám do posledného cieľa pred Tureckom – pohoria Rodopy. O Rodopách sa toho dozvedám takisto veľa. Sú to hory opradené mnohými príbehmi, mágiou, nadprirodzenými javmi. Sú riedko osídlené a žije tu moslimská menšina hovoriaca po turecky. Sú však nepriateľskí, nechcú hovoriť po bulharsky. Barman spomínaného baru mi dokonca tvrdí, že celé štyri roky svojho štúdia v Smolyane (hlavnom meste Rodop) spal s nožom pod vankúšom.

Ťažko mi je súdiť jeho výroky, keďže som sa v tomto regióne zdržal necelé dva dni a prespával som v stane. Čo som si však všimol bolo to, že autá zastavovali bez palca hore a viacero ľudí sa ma pýtalo, či nechcem niekam odviezť a boli veľmi priateľskí. Komunikovali sme v Bulharčine. Mám pocit, že podobne ako u nás na Slovensku, stereotypy sa v hlavách ľudí držia pevnejšie ako je to zdravé. Staviam stan neďaleko hradu Perperikon. Líham si v stane a načúvam volaniu k modlitbe za sprievodu zavíjania šakalov. Zaspávam.

Stanovanie neďaleko od hradu Perperikon, Rodopi, Bulharsko
Stanovanie neďaleko od hradu Perperikon, Rodopi, Bulharsko (zdroj: Tomáš Benedik)

Navštevujem hrad Perperikon a stopom sa vraciam späť do Haskova a ďalej po diaľnici smer Turecko. Posledný kamión ma vysádza 6 km od hranice na konci kolóny. Pešujem si to okolo kamionistov, prehodím pár slov, tí tureckí mi do ruky pchajú chlieb plnený fašírkami (köfte). Začína sa druhá časť putovania – Turecko a Irán.

Kolóna kamiónov pred hranicou s Tureckom
Kolóna kamiónov pred hranicou s Tureckom (zdroj: Tomáš Benedik)

Čo sa nám páčilo:

Kvalitná infraštruktúra - časté autobusové aj vlakové spoje, všetky informácie sa dajú ľahko nájsť na internete. 

Krásne hory a starobylé mestá, lacné ubytovanie a doprava.

Čo sa nám nepáčilo:

Kvalita ubytovacích služieb nespĺňa európske štandardy. To ale kvôli tunajším cenám Bulharom rád odpustím.

Vedeli ste, že...

... Bulharský jazyk neskloňuje?

... Bulhari na znak súhlasu kývu hlavou zo strany na stranu, teda presne opačne ako u nás? V súčasnosti je to však dosť chaotické, lebo sa niektorí Bulhari prispôsobili európskym štandardom a na znak súhlasu teda kývu hlavou hore a dolu.

Tomáš Benedik

Tomáš Benedik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  2x

S cestovaním som začal keď som mal 16 a vybral som sa spolu s otcom do Dánska a naspäť sám cez Interrail. Odvtedy ma to už nepustilo. Každú voľnú chvíľu a našetrené euro som vrazil do cestovania.Väčšinou to bolo na Ukrajinu, neskôr aj Moldavsko a Balkán, alebo tam, kde som našiel najlacnejšiu letenku. Po tom, ako som začal pracovať, som mal síce viac peňazí, ale dvojtýždňová dovolenka mi už nestačila. Po dvoch rokoch práce v zahraničí som dal výpoveď a spolu s priateľkou Mirunou sme si začali plniť cestovateľské sny: Cestu okolo sveta. Začali sme 2. Augusta 2017 a na ceste plánujeme byť asi 1,5 roka. O všetkom, čo sa nám počas cesty prihodí, budem písať tu. Zoznam autorových rubrík:  Cesta okolo svetaCesta júžnym BalkánomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu