Čína I - stopom juhom Číny

Autor: Tomáš Benedik | 5.7.2018 o 18:00 | Karma článku: 8,84 | Prečítané:  3466x

Ako sa stopuje v Číne a čo na Číňaňov a ich kultúru hovoria cudzinci tu pracujúci ako učitelia Angličtiny? Po desiatich mesiacoch na ceste sa rozhodujem svoju púť okoreniť a Čínu precestovať s čo najnižsími nákladmi. Cieľ 5€/deň.

Na hranici sa ma ujíma jeden z pohraničníkov, ale keď vidí, ktoré krajiny som navštívil predtým, vyvedie ho to z miery. Najprv niekde volá, neskôr prichádza ďalší pohraničník. Ten sa ma pýta, na čo som bol v Iráne a Uzbekistane a prečo idem do Číny. Nakoniec obiehame celú radu, ktorá čaká na pasovú kontrolu a po asi 10 minútach rôznych otázok typu, kam idem a či poznám nejakých Číňanov, ma pohraničníci púšťajú do krajiny. Mesto Hekou ležiace na druhej strane rieky od Vietnamu je citeľne viac rozvinuté. Obchody sú plné tovaru a krajšie zariadené. Ja sa však vyberám na okraj mesta odkiaľ budem stopovať do hlavného mesta provincie Yunnan – Kunmingu. Prvé auto zastavuje a vodič sa ponúka, že ma vezme k prvej mýtnej bráne. Tu však nastáva prvý problém. Polícia ma totiž zastavuje a nechce ma nechať stopovať. Čakám teda, kým rozhodnú, čo so mnou. Po asi dvadsiatich minútach mi policajt vraví, že tu stopovať nesmiem. "Môžete sa aspoň opýtať vodičov, či ma niekto nechce zobrať?" pýtam sa. Vodič prvého auta súhlasí a vezie ma do mesta Mengzi.

Na mape mesto vyzerá skôr ako dedina, napriek tomu tu žije takmer pól milióna obyvateľov. Mesto je obklopené mnohými stavbami, všade rastú nové štvrte s vysokými obytnými domami. Rozhodujem sa tu ostať na noc a po nejakom čase nachádzam miesto na prenocovanie v stane – schátraný komplex budov, ktorý momentálne slúži ako miesto, kde sa zbavujú zeminy z okolitých stavieb.

Ráno sa vyberám na okraj mesta odkiaľ stopujem ďalej do Kunmingu. Keďže je stopovanie v Číne relatívne neznámy pojem, dal som si vytlačiť list v čínštine, ktorý vysvetľuje, že som sa nestratil a že nepotrebujem ísť na autobusovú alebo vlakovú stanicu. Funguje to. Číňania majú radi cudzincov a aj keď ma vysadia na čerpacej stanici, pomôžu mi s nájdením ďalšieho auta, ktoré ide mojim smerom. Na obed som už v Kunmingu – 6 miliónovej metropole, kde sa stretávam s mojim hostiteľom Mikom z Anglicka, ktorý na jednej z univerzít pracuje ako učiteľ. Univerzitné mesto je obrovské a postavili ho len prednedávnom. Nachádza sa asi hodinu metrom od centra mesta, avšak je tu všetko, čo je k životu potrebné.

 

Mike v Kunmingu žije dva roky a naučil sa aj niečo po Čínsky. Asi netreba vysvetľovať, že čínsky jazyk nepatrí k tým jednoduchým. Je to akoby ste sa učili tri jazyky zároveň: písmo, výslovnosť a slovnú zásobu. Pýtam sa Mika, čo je najväčší rozdiel medzi študentami tu a v Anglicku. V Číne sa začína univerzita skôr ako u nás a mnohí študenti prvýkrát prichádzajú do mesta z vidieka. Oproti tým našim sú veľmi detinskí a naivní. Čínsky školský systém je tvrdý a deti v školách a pri učení nemajú na nič iné čas. Kým u nás sa puberťáci ožierajú a chodia na diskotéky, tu sa všetci len učia.

Z Kunmingu sa ďalej presúvam vlakom do mesta Qujing, kde sa stretávam s párom z Poľska, ktorý tu žije 4 roky. Ako inak, obaja pracujú ako učitelia. Dorota pracuje v materskej škole a má preto štandardný pracovný čas od siedmej do šiestej večera s dlhšou obednou pauzou. Jakub pracuje ako učiteľ na základnej a jazykovej škole a má teda menší počet hodín a niektoré dni má len jednu vyučovaciu hodinu. Práca učiteľa je v Číne obľúbená z dvoch dôvodov:

1) Nie je potrebné mať žiadny jazykový certifikát.

2) Farba pokožky (biela) je pre Číňanov dôležitejšia ako znalosti jazyka alebo pedagogické skúsenosti.

Okrem toho sa s prácou učiteľa dajú zarobiť pekné peniaze. Aj Jakub však spomína tlak, ktorým sú deti v Číne vystavené. Deti sú tu totiž chápané ako investícia, záruka, že bude o mňa v starobe postarané. Dôchodky tu neexistujú. Tlak sa premieta napríklad v tom, že rodičia dávajú svoje deti na hodiny Angličtiny už vo veľmi útlom veku. Jakub má dokonca trojročné deti, ktoré ešte nehovoria ani po Čínsky, nieto ešte po Anglicky. Okrem toho mnohé hodiny sú aj medzi siedmou a ôsmou večer, kedy u nás takéto malé deti už počúvajú rozprávku na dobrú noc. Nie však v Číne. Aby bolo viac času na učenie, majú už základné školy internáty, kde mnoho detí trávi celý pracovný týždeň napriek tomu, že ich rodičia žijú v tom istom meste! Celkovo sa o deti v Číne väčšinou starajú starí rodičia, kým rodičia si ešte užívajú aký-taký sociálny život s kolegami a priateľmi.

Našťastie má Čína veľa dní pracovného pokoja, však? To áno, deti však dostanú toľko domácich úloh, že keď sa ich po prázdninách spýtate, čo cez tie prázdniny robili, dostanete len jednu odpoveď: úlohy. Podľa toho si asi vravíte, že tí Číňania musia byť fakt dobrí v jazykoch. Omyl. Neviem ako je to v iných častiach Číny, ale ja som tu za prvý týždeň stretol až dvoch ľudí hovoriacich normálnou Angličtinou, z toho jeden študuje v Kanade.

Navonok však pôsobí Čína veľmi rozvinuto. Celá krajina je prepojená diaľnicami a vysokorýchlostnými železničnými dráhami. Známe však sú aj čínske mestá duchov. Číňania stavajú podstatne viac bytových domov, ako je treba. Dorota a Kuba žijú v 17-poschodovom činžiaku a podľa ich slov je v celej budove obsadených asi 20 bytov. Tie zvyšné sú len hrubá stavba, čo znamená, že keď sa tam niekto nasťahuje, mesiac bude byt prerábať, aby sa v ňom dalo aj žiť. Vláda často tieto byty vymení za pozemky dedinčanov na vidieku. Navyše, neexistuje tu centrálne kúrenie a v zime tu veru teplo nie je. Aspoň že elektrina je lacná. Často majú byty len solárny článok na ohrev vody, takže to či si dnes dáte sprchu, závisí od počasia a nie od vás.

Na čo sú Číňania najviac hrdí? Na svoju 5000-ročnú históriu. Tú však nikde nevidieť. Aspoň v Qujingu sa nezachovalo nič skutočne staré alebo historické a ak vám budú Číňania tvrdiť, že nejaká budova je stará, myslia tým stará 50 alebo 70 rokov. Dokonca aj časť mesta, ktorú nazývajú „staré“, sú budovy postavené nedávno na komerčné účely. Nájmy sú tu však natoľko vysoké, že sa sem žiadny podnik nenasťahoval a táto časť je tak ľudoprázdna.

Ďalším príkladom neexistencie tradícií je svadba. V Qujingu je svadba hlavne o tom, rýchlo sa najesť, pretože do hodiny už odpratávajú stoly a ísť si zaspievať karaoke do jedného z miestnych KTV barov. Najhoršou skúsenosťou pre oboch bol pohreb kolegyne. Cintorín vyzeral ako skládka odpadu a ľudia prišli oblečení akoby sa práve vrátili z poľa. Najčudnejší bol koniec, kedy sa darovali peniaze a cigarety na zaplatenie pohrebu.

Čo je teda na Číne pozitívne? Jedlo je veľmi chutné a rôznorodé, často veľmi pikantné. Nič sa nevyhadzuje, časti živočícha, ktoré sú u nás považované skôr za odpad, sú v Číne delikatesou. Od čumákov ošípaného až po kuracie nohy, všetko sa zje. Číňania sú navyše veľmi sebavedomí, čo je dobré pre nich, nie však vždy aj pre ostatných. Podobne ako v Indii, ak sa niekoho spýtate na cestu, nikdy nedostanete odpoveď NEVIEM. Radšej vás pošlú nesprávnym smerom.

Posledný deň sa stretávame so Jeanom, sýrskym Kurdom, ktorý v Číne žije sedem rokov a vlastní v meste taliansku reštauráciu. Aj po siedmych rokoch ho úrady považujú za špióna a vždy keď sa niečo v Sýrii udeje, prídu za ním policajti. Naposledy tomu tak bolo, keď západné mocnosti na čele s USA bombardovali vládne pozície. Mať západnú reštauráciu v Číne musí byť dobrý zárobok. Číňania milujú Európanov, Američanov – bielych. To je pravda, vraví Jean, Číňania milujú cudzincov, napriek tomu, že u nás vieme upiecť originál taliansku pizzu, Číňania si radšej dajú pizzu s ovocím alebo pekingskou kačkou. Európske jedlo je pre Číňanov príliš fádne. Naopak, to čo v Európe predávajú ako čínske jedlo, by Číňanom takisto nechutilo.

Z Qujingu sa stopom presúvam do 500 kilometrov vzdialeného Guiyangu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA TKAČENKA

Tri mýty o brexite

Briti už si hrozienka vyberať nebudú.

Píše Vladimír Bednár

Potrebujeme 14 strojov. Ale najmä kvalitnú diskusiu

Vôbec nejde o počet stíhačiek. Ale o to, či obranu riadia kompetentní ľudia.


Už ste čítali?