Čína II - Na ceste do Hong Kongu

Autor: Tomáš Benedik | 12.7.2018 o 18:00 | Karma článku: 10,11 | Prečítané:  4683x

Predo mnou je dalších 1000 kilometrov stopovania a nových príhod zo života v Číne. A čo je vlastne Hong Kong? Krajina alebo čínske mesto?

Z Qujingu opäť stopujem do mesta Guiyang, kde sa stretávam s mojou hostiteľkou Kaťou z Ruska. Kaťa je skutočná učiteľka Angličtiny a v Guiyangu žije vyše roka. Spočiatku mala prácu v Číne rada, teraz však už len počíta dni do konca svojho kontraktu. Číňanov považuje za nevzdelaných, prehnane pracovitých a slepo nasledujúcich zadania svojich nadriadených. Nikdy si neberú PN-ku a chodia tak chorí do práce. Nadriadení vám radšej napíšu správu na WeChat (čínska appka) akoby s vami mali hovoriť osobne. Popravde, takéto praktiky však máme aj u nás, hlavne vo veľkých firmách.

Samotný Guiyang som si obľúbil. Mesto je síce na európske pomery obrovské, v centre mesta však majú obrovský park, kde sa dá tráviť voľný čas a momentálne stavajú niekoľko línií metra, takže aj tie večné zápchy onedlho skončia.

Z Guiyangu ďalej stopujem do 500 kilometrov vzdialeného Guilinu, mesta známeho svojimi krasovými homoľami. Jazyková bariéra je pri stopovaní zásadným problémom, avšak postupne zisťujem, že najlepšie je ani sa nepýtať, kam má vodič namierené, ale v prípade že vodič zíde z cesty, proste poprosiť, aby zastavil. Aj keď vám totiž Číňania povedia, kam idú, vy to na mape nenájdete a oni si akoby nevedeli spojiť, že ak vy hovoríte o nejakom vzdialenejšom meste, že chcete, aby vám zastavili niekde na čerpačke alebo rovno na diaľnici. Na druhej strane, stopovanie rovno na diaľnici má svoje výhody, nikdy nečakáte. Zastaví takmer každé druhé auto. Predpokladám, že je to tým, že si Číňania myslia, že ste sa stratili.

Do Guilina dorážam večer, stretávam sa s mojim prvým čínskym hostiteľom Žim. Ži pracuje v turistickej agentúre a zaoberá sa hlavne cestami do Tibetu. Pre cudzincov je vstup do Tibetu povolený len v organizovanej skupine. Ži žije v prekrásnej štvrti severne od Guilinu, kde kúpil veľký a moderný byt. Na rozdiel od socialistického Československa, kde sa byty rozdávali, Ži za ten svoj musel zaplatiť 70 tisíc €. Takisto mi vraví, že priemerný zamestnanec Gulinu zarobí okolo 450€. Nič moc teda, pomyslím si, zadlžovanie funguje krásne aj tu. Navyše sa mi Ži zveruje, že bez bytu si tu chlap ani frajerku nenájde.

Guilin je prvým mestom v Číne, kde aspoň v centre mesta nenájdete výškové budovy. Práve pre svoju typickú panorámu s krasovými homoľami sa stavajú len nízke budovy. Do týchto parkov sa však často platia až neuveriteľné sumy (niektoré stoja aj 20€), večer je však naopak do niektorých parkov vstup bezplatný. Aj keď sa v Číne za všetko platí, na rozdiel od krajín juhovýchodnej a južnej Ázie sa tu platí vstupné bez rozdielu.

Z Guilinu ďalej stopujem do mesta Guandžou. Jeho metropolitná časť je najväčšou na svete s viac ako 44 mil. obyvateľmi. Od miesta, kam ma odviezlo posledné auto k miestu, kde bývajú moji hostitelia je 90 kilometrov a cesta hromadnou dopravou trvala viac než 3 hodiny. Stretávam sa s Anastásiou a Antonom, Rusmi z ďalekého východu, ktorí sa sem presťahovali len pred dvoma týždňami. Obaja vyštudovali Čínštinu v Číne a majú tak oproti ostatným obrovskú výhodu pri komunikácii s miestnymi. Paradoxne aj oni učia Angličtinu, aj keď ju neštudovali. Rovnako ako Ži bývajú v krásnej novučičkej štvrti s bazénom a športovými ihriskami. Prenájom štvorizbového bytu tu vyjde na 2300RMB (330 €). Problémom však je momentálne to, že sa všade naokolo stavajú ďalšie štvrte z bytovými domami. Od 6. rána do 10.večera sa maká, jedine v nedeľu je voľno. Anastásia mi ukazuje jednu zo stavieb oproti. Keď sa sem totiž nasťahovali, mala tá budova 10 poschodí, o dva týždne mala 17. Keď som po 6 dňoch odchádzal ja, mala už 20. Slovenským stavbárom by to Číňania riadne natreli.

Do centra Guanžou som sa za tých 6 dní vybral len raz, cesta metrom totiž trvá 1,5 hodiny a v meste nie je podľa mňa veľmi čo vidieť. Východná časť je finančným centrom regiónu s vysokánskymi budovami. Človek si tu pripadá ako v New Yorku. Zvyšok mesta sú nákupné centrá, obytné domy a pod. Ako každé mesto v Číne aj Guanžou má svoj park, kde večer športuje alebo sa prechádza mnoho ľudí.

Z juhu Guandžou stopujem do mesta Šenžen, odkiaľ ďalej pôjdem do Hong Kongu. Šenžen podobne ako mnoho iných čínskych miest vyrástol z ničoho a ešte pred tridsiatimi rokmi to bola malá rybárska dedinka. Dnes má mesto asi 8 miliónov obyvateľov. Do Hong Kongu som sa rozhodol ísť z jediného dôvodu. Vybaviť vízum do Ruska. Možno sa to nezdá, ale vízum do Ruska sa mimo miesta trvalého pobytu vybavuje len ťažko. Ak totiž nemáte povolenie na pobyt v tej-ktorej krajine aspoň na 90 dní, o vízum v tej krajine žiadať nemôžete. Našťastie Hong Kong má veľmi liberálne pravidlá pre Európanov a ja sa tu môžem na 90 dní zdržiavať bez víza, čo znamená, že tu zároveň môžem žiadať aj o ruské vízum. Nebyť tohto, do Hong Kongu by som sa nevybral. Mesto totiž patrí k najdrahším a najhustejšie zaľudneným na svete. Hong Kong bol dlhú dobu pod patronátom Britského impéria. Najprv to bol len ostrov Central, neskôr Briti prenajali od Číny ďalšie územia. V roku 1997 sa Hong Kong oficiálne stal súčasťou Číny, podľa Britsko-Čínskej dohody však do roku 2047 ostáva relatívne autonómnym celkom. Hong Kong má vlastnú hranicu a obyvatelia pevninskej Číny sem potrebujú víza, resp.špeciálny preukaz, má vlastnú menu Hongkongský dolár, ktorý sa dlhodobo drží v prvej desiatke najčastejšie obchodovaných mien sveta. Hong Kong si navyše zachoval britský právny systém, kapitalisticky orientovanú ekonomiku a takisto patrí k najmenej skorumpovaným krajinám sveta. Podľa slov mojich dvoch známych, ktoré tu žijú, však vplyv Číny citeľne rastie. Som však veľmi zvedavý, ako na to budú reagovať miestni obyvatelia. Naposledy v roku 2014, keď sa Čína pokúsila zmeniť hongkongský volebný systém tak, aby posledné slovo pri voľbe Vedúceho správy Hong Kongu mal Peking, mesto paralyzovali protesty trvajúce takmer 3 mesiace. Hongkončania sa svojej slobody len tak ľahko nevzdajú.

Aj keď je Hong Kong známy svojimi astronomickými cenami nehnuteľností, návštevníka sa to dotkne len okrajovo. Aj v Hong Kongu sa dá nájsť lacné ubytovanie pod 10 € na noc v hosteli. Ak prichádzate z Európy, ani strava a cestovné sa nezdá byť drahým. Ak však prichádzate z Číny alebo inej ázijskej krajiny, poriadne si priplatíte.

O tom, že aj v Hong Kongu sa dá žiť lacno a že Hong Kong - to nie je len preľudnené veľkomesto, sa dočítate v ďalšom blogu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maiga: Kosík bol po prepustení u nás na návšteve

Ibrahim Maiga v Mali Kosíkovi pomáhal.

KULTÚRA

Gott už nie je boh. Česi si za celebritu storočia vybrali Sagana

Slovenský športovec porazil zástup českých umelcov.


Už ste čítali?